CZK
Ako som sa nechal zlanáriť na Gerlach
Píše mi kamoš, že im odpadli parťáci a potrebujú doplniť počty na výstup na Gerlachovský štít. Hneď ma to oslovilo, pretože ten výstup som mal dlho v merku, ale skrz plánovanie, zháňanie ľudí, riešenie ubytka a vodcu - som to vždy vzdal a zvolil cestu ľahšieho odporu.
Doplnili sme teda počty, bookli ubytko, na odporúčanie vyriešili vodcu, pána Ervína Veliča, ktorý je skúsený horal a v piatok po práci vyrazili smer Tatry. Keď som si v piatok nastavoval budík na 3:50 nebolo mi do smiechu. :D Spať sme išli okolo polnoci. Ráno sme sa o pátej stretli na dohodnutom mieste, odkiaľ nás vyviezla buchanka (UAZ Bajkal) ku Sliezskemu domu, tam sa začína výšlap. Pri Sliezskom dome nám Ervin vysvetlil trasu, rozdal sedáky a kto nemal aj helmy a vyrazili sme ladným tempom po turistickej značke, z ktorej sme za chvíľu odbočili smerom pod skalný masív, kde sme sa naviazali na lano a začali sa štverať po skale. Počasie bolo ideálne, predpovedali prehánky, no nakoniec sme mali idylické horské počasie - svietilo slnko, ktoré sa občas skrylo za oblak alebo hmly, takže nebolo také vedro a štíty v okolí sa atmosfericky odhaľovali a zahaľovali. Išli sme najľahšou trasou, Velickou próbou - dĺžka výstupu bola cca 3km na ktorých sme nastúpali cca 1000 výškových metrov. Ervin mal pohodové tempo a mali sme čas aj na pokec,- za čo sme boli radi, pretože sme si to chceli vychutnať a kochať sa výhľadmi na úkor výšlapu orientovaného na výkon. Naviac mal som svalovku z behu, ktorého dĺžku som moc neodhadol a trochu som to prepálil.
Mrzí ma, keď vidím, že športovci pijú, no na druhej strane ma teší, že alkoholici športujú.
Po cca 4hodinách sme sa dostali na vrchol, kde bolo celkom plno. Výhľady sme mali tak na pár metrov, pretože štít bol zahalený v hmle. Spravili sme vrcholové fotky, niečo zjedli, pokecali, vychutnali si výhľady do hmly a vybrali sa smerom dole Batizovskou próbou. Zostup, ako to v horách býva, bol náročnejší než výstup. Svalovica sa začala ozývať celkom intenzívne a ja som dúfal, že to neprejde do kŕčov. Našťastie som mal so sebou Naak energy drink, ktorý mi dopĺňal palivo a telo malo čo páliť. Na konci zostupu smerom k Batizovskému plesu sa vedľa turistického chodníka pásol kamzík, ktorý nebol moc plachý a nechal sa fotiť z pár metrov. Nasledoval oddych pri plese, doplnenie tekutín, dojedanie zvyšných zásob jedla, komunikácia typu, "Ervin, je to ešte ďaleko?", "Ervin už ti niekto spadol pri výstupe?", "Ervin, kde je tu wécko?" - našťastie je to trpezlivý chlap a celkom chápal aj náš humor, ktorý miestami vedel vtipne okomentovať - "Mrzí ma, keď vidím, že športovci pijú, no na druhej strane ma teší, že alkoholici športujú."
Nasledovala asi hodinová cesta po turistickej značke smerom na Sliezsky dom, kde sme našu púť ukončili, Ervínovi odovzdali matroš, poďakovali za trpezlivosť a super zážitok, kde sme mali priestor aj na výhľady a oddych. S vodcami je to vraj občas zložité, pretože ich cieľ je Vás čo najrýchlejšie dostať hore a dole. A my sme boli veľmi radi, že sme si vybrali práve jeho, pretože sme mali pohodu a o to nám išlo.
Výstroj, čo podrží aj keď nohy nepodržia
Čo sa týka vybavenia, na podobné turistiky do skalnatého terénu sa mi osvedčili nástupovky La Sportiva Boulder. Perfektne držia na skale a na tatranskej žule držia ako pribité aj na malých stupoch.
Čo som mal so sebou (a bez čoho by som sa nezaobišiel):
V prípade, že by ma zastihol hlad a nevydržal by som to na najbližšiu chatu, nosím vždy so sebou samoohřevnú troubu so samoohřevnými kapslami a nejakým sušeným jedlom, napríklad Adventure Menu Lightweight SENS - Cvrččí proteinové penne v omáčce s fazolemi 400g, samozrejmosťou sú tyčinky na doplnenie paliva počas jazdy.
Za fotky děkujeme Michalovi a Johnymu M. !
